Cotswolds

Určite každý z nás máme miesta, ktoré sa nám navždy zapíšu do našej pamäti a srdca a jedným z nich je pre mňa Cotswolds. Pred pár rokmi na mňa začali na sieťach vyskakovať fotky a viedeá tohoto čarovného miesta s dušou. Dôvodov prečo tam neísť bolo tak veľa...neviem anglicky, bojím sa lietania, neviem šoférovať po opačnej strane, to bude drahé.....Ale bol jeden dôvod, prečo som tam chcela ísť, túžba zažiť tú atmosféru anglického vidieka. 

Zbožňujem všetko čo sa týka bývania a architektúry či už bytovej, alebo záhradnej, kde sa využíva to pôvodné čo tu už bolo. Kde už samotná stavba je niečo čo vás chytí za srdce a nepotrebuje veľa dekorovania, len podtrhnúť tú krásu niečim malým. Tak je to s architektúrou....keď je zlý základ, ťažko tam urobiť s dekoráciami útulno a dušu. Preto je pre mňa dôležité či má dom potenciál, či budem musieť robiť veľa kompromisov, aby som docielila daný štýl. Samozrejme píšem o vidieckom bývaní.... 

Veľa ľudí berie to staré, pôvodné ako niečo zlé, niečo nenaplňujúce nejaké normy dnešnej doby, náročné na údržbu a treba to vymeniť a ísť s dobou. Aj ja som kedysi v istých veciach podľahla tomuto trendu. Mala som drevené dlážky so škvárou pod nimi ako sa kedysi robilo, vybrúsené, zalakované. Boli z mäkkého dreva a bolo na nich poznať každé ťuknutie hračkou, chalani sa tam radi hrali, lebo bola teplá. Celé dni sedeli na zemi a stavali si zvieratkové farmy s traktormi a chlievikmi. Každý kto ku nám prišiel, povedal, že aké to tu máme útulné a je tu také teplo nie len od teplej podlahy, ale aj z toho, akú tá dlážka mala dušu. To prečo som sa vtedy cítila menej...bola dosekaná dlážka od hrania detí a stačila jedna pripomienka jednej známej, že oni majú vysokootáčkovú laminátovú podlahu z nemecka a to je stále pekné. Takže čo je moja podlaha ma prvé napadlo? Škaredá....pri prerábke pred 11timi rokmi sme si dali laminátovú (: Tento, ako keby vnútorný boj zostať verná svojim hodnotám a teda aj štýlu bývania asi zvádza veľa z nás. Niekto vedome, niekto podvedome stále mení svoj vkus a štýl, hľadá sa a tým hľadá aj to čo ho vystihuje. Lebo podľa mňa, to aké máme bývania nás riadne vystihuje. Som si toho už dávno vedomá a preto som potrebovala Cotswolds, aby som niekde zažila, že vedia byť ,,svetoví,, ale pritom si uchovávajú to svoje, svoj štýl, svoje hodnoty a nepodliehajú trendom. Že jednoduchosť, prírodno a uchovanie prírodna, čiže dreva s nedokonalosťami, kamenných chodníčkov a cestičiek nie je chudoba, niečo škaredé, ktoré treba vymeniť, ale známka toho, že si držia svoje hodnoty a presvedčenia, že toto je to čo ich vystihuje.

Už v minulom blogu som písala o tom, že som sa veľa krát pristihla aj čo sa týka tvorby v Gnatural na tomto zvláštnom rozcestí toho čo sa očakáva, že je ,,trendy,, a čo ozaj chcem. Moja tvorba je odraz mňa a preto je iná, viem, že nie pre každého a do každého bývania a preto aj na sieťach nie som tá s tým 10 000sledujúcimi,  ale idem tým vedomo, lebo viem, že len vtedy to budem ja a len vtedy to bude ono, keď si pôjdem svojou cestou. A už si nemyslím, že horšou, ale inou. Tak ako v Gnatural, tak aj v bývaní. Preto...

prišiel deň a sen sa naplnil. Vďaka Gnatural som spoznala veľa ľudí, vzniklo veľa priateľstiev a tak sa našli dvaja manželia Veronika a Riši, ktorí vedeli anglicky, boli už viackrát v anglicku a aj tam istú dobu žili, lietajú v pohode, povedali, že si požičiame auto na letisku, ktoré bude Riši šoférovať, po pár správach som zistila, že aj finančne na to budeme mať, lebo môj odhad bol prestrelený a o pár mesiacov sa nemožné stalo možným a ja som sedela v lietadle :D.

V lietadle sedel vedľa mňa pán s ktorým sme začali tak družnú debatu, že môj strach zo zaľahnutia v ušiach pri stúpaní, ktorý som mala doma som aj zabudla mať, lebo mi povedal, že už sme hore :D No čo vám poviem vesmír...ten nám tak pomáha. Prekonávať naše strachy, len sa treba oddať. Keby to bolo také jednoduché oddať sa, že? ;)

Po pristáti v Londýne na letisku Stansted náš hovorme mu hrdina, lebo požičať si auto na letisku a odšoférovať hneď po pristáti okolo 200km po opačnej strane cesty, s volantom na opačnej strane prvý krát v živote a na prvý šup v noci trafiť do dedinky, kde sme boli ubytovaní, akože klobúk dole pred ním. Mal v sebe taký kľud angličana a nadhľad....

Dedinka v ktorej sme bývali Northleach bola z tých, ktoré keby sme tam boli zostali a už nikam nešli, naplnila všetko to prečo som tam išla. Domčeky s okienkovými oknami, úzke uličky, kamenné plôtiky, drevené bráničky, štrkové príjazdové cesty, starý kostol a cintorín, kaviarnička, reštaurácia, pekáreň.... Ubytovanie sme mali v pôvodnom vidieckom dome, ktorý už prešiel rekonštrukciou, ale stále v nejakej tej úcte k tomu pôvodnému. 

Keď som sa ráno zobudila a videla z okien dookola to čo som videla - viď predošlé foto, myslela som, že ešte snívam. Nič, ozaj nič esteticky nekazilo môj pohľad, nejakým satelitom, pletivovým plotom..... Videla som, ako sa príroda a bývanie dopĺňajú a jedno druhému podtrhujú jeho krásu.  Nemohla som sa dočkať, ako vyjdem takto po svetle von a prejdem sa tými uličkami. Zobrala som si moju ľanovú tašku, obliekla hnedý károvaný kabát a hnedé čižmy a vyrazila do pekárne na teplé croissanty na raňajky. Začala som sa smiať a hovorím Rudkovi, že ja si tu pripadám doma, ja tu skrátka patrím. :D Sama doteraz neviem čo som s tým chcela povedať, asi to, že mi ten spôsob bytia bol veľmi blízky. Bolo ráno ticho a prešli sme sa s Rudkom po miestom cintoríne, kde si starý pán niesol pod pazuchou poskladané veľké noviny, pozdravili sme sa, chytil klobúk z hlavy na pozdrav a pýtal sa, že či aj my ideme, ukazoval  na kostol...to som si len domyslela, lebo som nerozumela, ale niečo sa pýtal a ukazoval na kostol. Bola tam taká atmosféra pokoja, ticha a ani to neviem povedať čoho. Že by minulosti...?

Ubytovanie....

Dedinkou, ktorá bola hneď vedľa bol Hampnett. Ani neviem či dedinka, alebo skôr také naše kopanice na kopci. A tu končia slová....ak ste už videli nejaké filmy romantické z anglického vidieka, tak nech sa páči, kochajte sa, práve sa tu asi natáča nejaký film.... Alebo je možné, aby to ozaj takto niekde ešte bolo a žili tu mladí ľudia s rodinami? Je a je to čarovné, až mi bolo trápne sa tu prechádzať a fotiť si ich bývania. Viem asi sú už zvyklí, ale prišlo mi, že svojou prítomnosťou im to ,,ich bytie,,  tu narúšame.  Ale opak bol pravdou. Domáci pán nás zase milo pozdravil a nadväzoval debatu s našimi známymi v angličtine. Vôbec sa mi nepotvrdilo, že angličania sú strohí a chladní. 

Navštívili sme aj dve mestá. Kúpeľné mesto Bath a Oxford. Bath bol ozaj kúpelné mesto - plné cudzincov, pouličnej hudby, promenád a malých obchodíkov so suvenírmi. Často až skôr luxus značkových obchodov, ale keď ste zabočili do bočných uličiek, akoby ste boli v inom svete ošumelosti a až chvíľami špiny. Dve tváre asi každého miesta, mesta hocikde...

Oxford....na mňa pôsobil tak pompézne, budovy univerzity sálali s takou honosnosťou a históriou. Boli sme na prehliadku v jednej univerzite a prechod až trocha strašidelnými chodbičkami zrazu prekvapivo vyústili do nádherného nádvoria vysadeného Wistériami ťahajúcimi sa po stenách budovy, nádhernými hortenziami a anglickým trávnikom, ktorý to celé podtrhol. Chodba mala ornamentové okienka a pohľad cez ne bol ako desiatky krásnych obrazov toho istého, ale z iného uhlu pohľadu. Školská jedáleň je teda dehonestujúci názov, lebo jej honosnosť a architektúra bola niečo ako jedáleň v Herym Potterovi. Skrátka nádherný priestor :) Súčasťou univerzity bola aj nádherná botanická záhrada, ktorá bola s univerzitou prepojená priznám sa, že neviem či kanálom, alebo malým potôčikom, ale ľudia si tam požičiavali loďky a plavili sa okolo tých budov a záhrady. No idylka. 

Keďže na sieťach ste ma prosili o takýto článok, ako také tipy na to kam sa tam ísť pozrieť...Pridám vám sem ešte názov dediniek, mestečka a pár fotiek pre inšpiráciu. Písať by bolo ozaj o čom, lebo pre mňa to bol neopísateľný zážitok, ale viem, že by som vás mojím ochkaním a vytešovaním nudila, ak by to tu bolo dlhé. Skôr, ak vás ešte niečo zaujíma, s kľudom sa pýtajte ;)

Miesta, ktoré stoja za to vidieť....

Burford

Stroud, Uley, Tetbury

Bibury

Stow on the Rold, Chipping Norton, Chipping Campden, Broadway Tower, Upper Slaughter, Lowee Slaughter

Veľmi ma inšpirovali bránky, brány, bráničky, ktoré boli tak jednoduché a krásne....

Verím, že pre tie čo ste sa dočítali, dopozerali až sem je tento štýl tiež srdcu blízky. Určite Vám takýto druh výletu odporúčam, ak máte chuť sa zastaviť, načerpať estetično, prírodno.....

Prajem pekné dni Z Gregorová