Jesenné tvorenie...

18.09.2022

Prajem pekné dni. Ako sa mávate? Zatiaľ nám tá jeseň kazí vychádzky do prírody pršaním, ale viete ako sa to hovorí, nie je zlé počasie, je len zlé oblečenie ;) preto gumáky a ja vyrážam. :D A čo vy? Keď som bola v období takých tých násť...neboli mobily a v telke priznajme si máločo nadchýnajúce bolo, rada som chodila po kopcoch a toto jesenné obdobie obzvlášť. Vždy som si priniesla nejaké bobule, plody, suché trávy a motala som si venčeky a vymýšľala aranžmány. Pištoľ na lepenie vtedy neexistovala, takže na všetko drôtik a miesto florexu bol polystyrén :D, ale o to viac ma to bavilo, lebo to chcelo skrátka nápad a tvorivosť, aby to držalo pokope. Teraz je všetko tak uľahčené dostupnými materiálmi, že je radosť tvoriť.. Robíte si venčeky? Tento rok sme s Rudkom dali do grafickej podoby moju maľbu vtáčieho zobu a teda máme novú štólu z ktorej sa veľmi teším. Urobila som venček z vtáčieho zobu a v jeden upršaný, búrkový deň vzniklo pár fotiek. Ak máte teda chuť tvoriť, tak návod na výrobu venčeka máte na You Tube.

Veľmi rada si dávam do vázy konáriky vtáčieho zobu, bobuľky krásne uschnú a neopadajú. Takže napríklad v čiernej, alebo priehľadnej sklenenej váze s bielou stenou v pozadí je to celoročná vkusná dekorácia. Na eshop pribudli aj čierne vázy a spolu s tou štólou tvoria krásny jednoduchý celok na stole.

Vázy sú zatiaľ dva druhy a spolu s obrazom, ktorý som maľovala pred asi už aj tromi rokmi tvoria tieto dni v našej obývačke taký ten pocit, že leto je za nami a ide čas na sviečku, čaj, deku a troška spomalenia.

No a neznášam len z prírody materiál na tvorenie...moja záhradka teraz na jeseň poskytuje a určite aj tie vaše, kopec možností na vydovádzanie sa :D. Bobule bazy, maliny, sedum, vresovec....na plechovom tanieri z našej ponuky, do stredu svietnik zo starého dubového dreva a aranžmán šup šup hotový ;)

Použila som ho aj pri fotení týchto našich nových vankúšov, ktoré som ešte minulý rok maľovala a teda teším sa, že prišli ešte do jesene na rad a Rudko ich stihol graficky upraviť a vytlačiť. To, že ich nestíham šiť je asi dôkaz najlepší pre mňa, že sa vám páčia... Ďakujeme krásne za každú jednu vašu objednávku. Veľmi si to ceníme.

Každý takýto vankúš, štóla, obraz...sú niečo čo si donesiem z vychádzky, ale nie ako reálny konárik, ale ako fotku v hlave, ktorá ma tu v tejto dennodennosti mailov, úradovania, šitia a venovania sa domácnosti drží v spojení s prírodou a radosťou, že mám túto možnosť, ísť sa prejsť do prírody a žiť v jej blízkosti, tvoriť to čo si z nej prinesiem a môže ma to aj živiť. Čím ďalej viac si cením to, že môžem. Keď mi chodíte na kurzy a počúvam vaše životné príbehy, vždy ma to viac a viac presviedča o tom, ako dobre mi je. Možno to vyznie pre niekoho, kto má ťažké časy ako nemožné...sama som si také obdobie zažila veľakrát, preto možno niekomu dobre padne čítať, že áno. Môže sa mať človek aj dobre. A keď tak zoberieme. Mať sa dobre je tiež veľakrát uhol pohľadu. Teda asi vždy. Lebo to ,,zlé,, čo sa mi dialo, bola cesta, lekcia, skúška...byť tvorca svojho života a nie obeť, ktorej sa to deje. Preto nech je život akokoľvek ťažký...vždy prejdem do vďačnosti. Tá jediná vie vo mne vybudiť pocit nesťažovať sa, ale brať to všetko ako posun.

Mojím veľkým posunom je toto...že už nemám výčitky, že nemaľujem 8-10hodín denne. Že som prijala, že môžem maľovať nové veci a nie stále dookola ten istý vankúš, lebo už to ozaj hraničilo s pásovou robotou a nie tvorením a prestávalo mi to robiť občas radosť. Treba sa ozaj včas zastaviť a prijať aj iné možnosti. Tento veniec bol tak krásny a aj je, lebo sme s Rudkom nie jeden večer pri ňom sedeli a upravovali toľko, aby sa podobal originálu, že si ozaj môžem povedať, že si stojím za tým, že je ako originál. A viete čo ma najviac teší? Zbožňujem maľovať vence a viem, že veľa žienok na materskej a tak keď ten príjem nie je taký veľký...si vence nemohlo dovoliť. A teraz keď sa mi ozývajú a kupujú si ich, tak to je radosť pridaná pre mňa, lebo o tom je celé moje tvorenie. Mať z toho radosť.

A tak postupne pribúdajú jeden za druhým a sú kooonečne veci skladom a už sa ani nebojím Vianoc :D lebo pre mňa to bol fakt des...keď prišiel november a niekto niečo chcel na Vianoce a fakt sa to reálne nedalo zvládnuť. Preto vence boli u mňa priorita, lebo sú moja srdcovka a tento perokresbový....dali sme ho na režnú látku. Originál bol na šedom ľane...a teda budú oba varianty.

No a ešte vám ukážem tieto obrusy, lebo jeseň a šípky...to musí byť ;) Budú v dvoch veľkostiach a teda myslím, že váza so suchými trávami a viac netreba na jesennú výzdobu stola.