Najsť rovnováhu, balans...

Ak vás táto téma nebaví...s kľudom pokukajte len fotky ;)

Ani neviem ako začať, lebo veľmi dlho už chcem na túto tému niečo napísať a podeliť sa s vami o to, čo sa deje sem tam za tým všetkým, tvorivým a na oko sociálnych sieti dokonalým výsledkom na fotkách a postoch ,,umelcov,, a nebudem zovšeobecňovať, teda mňa. Umelca, ktorý celý život tvorí. Tvorím celý život pre radosť z toho čo robím. Keď tvorím, zastaví sa čas, je to ten stav vypnutia mysle, je to ten stav, kedy je všetko v poriadku, všetko je dokonalé a tak ako má byť. Je to forma meditácie.

Tvoriť nové produkty...nemám rada to slovo produkt, pre mňa sú to skrátka moje prenesené myšlienky z mojich vychádzok a to je radosť. A o to väščiu radosť mám, keď rozbaľujete odo mňa zásielky a píšete mi, akú to má dušu a že vám to robí pekný deň. To je pre mňa tá najväčšia odmena. A teda kde je ten problém? Prečo mám občas problém nájsť ten balans? Sme generácia, ktorá bola naučená, že treba si plniť povinnosti, ktorá dodržuje sľuby, ktorá žije tak ,,aby sme sa za teba nemuseli hanbiť,, kde zábava až po tom čo si urobíš čo máš...poznáte sa v tom aj vy? A to je môj celoživotný nie boj ale škola života, ako nájsť balans medzi tým aby boli všetci spokojní a moja umelecká duša netrpela nedostatkom tvorenia ;)

Aby som vyhovela tej milej osôbke, ktorá mi dala dôveru a chce tú makovú štólu aj, keď som ju už maľovala možno aj 50ty krát. Pre ňu je skrátka jedinečná...Vtedy prechádzam do vďačnosti, aby ma neprepadla umelecká depka :D, do vďačnosti za to, že sa moje tvorenie páči aj keď viete, že podobnú štólu má už niekto iný. Vtedy sa snažím nachádzať balans. Medzi tvorením objednávok a maľovaním niečoho nového. Nechcem klamať a ani to neviem, preto to tu takto na rovinu píšem...možno pre vysvetlenie, možno pre pochopenie, možno samé s niečim podobným sem tam zápasíte.

A už keď celkom príde kríza v tvorení....že sa to začína podobať pásovej robote, spomeniem si na vás, ktoré fakt za tým pásom stojíte niekde vo fabrike a za peniaze čo si vyrobíte, si niečo odo mňa kúpite a to je pre mňa taký pocit vďačnosti. Za to, že ja môžem robiť zväčša pre radosť z tvorenia a práce čo sa možno každému nepodarí. Tak si vtedy aspoň na vyrovnanie únavy, možno aj nálady...zoberiem niečo čo idem odoslať, zoberiem to vyvenčiť, nafotím to, aby som mala veselší deň a hovorím si. Načo to dávaš na ten IG, koho to zaujíma? A čo, že ty si mala chuť fotiť? Mám to chuť vymazať a zväčša príde správa....booože ja som dnes mala taký na figu deň, vy ste mi urobila takú radosť vašimi fotkami. A zrazu viem, že to má všetko zmysel. A zrazu je tam ten balans v prijimaní a dávaní, v tom čo musím a v tom čo ma baví...že svet je v poriadku.

Ale tak hlavne, že už som to pochopila, že ho mám hladať...vďaka môjmu telu, ktoré je pre mňa veľký učiteľ. Vždy mi ukáže, kedy idem proti sebe, kedy sa snažím vyhovieť na úkor vlastných síl, kedy sa chcem tváriť, že mi niečo  nevadí..ale to určite poznáme všetci. Čím viac to chápem, tým viac som v pohode a tým viac je aj moje telo v harmónii a zdraví. Veľa krát sa bojíme povedať, prepáčte ale nedá sa mi, nevládzem, nemôžem, toto je proti môjmu presvedčeniu....a keď naberieme odvahu čo sa stane? Väčšinou nič ;) S toľkým pochopením, akým sa stretám za posledné roky čo som sa dala na maľovanie, som sa ešte nikdy nestretla. Moje zákazničky, ktoré sú mi časom priateľky a spriaznené duše, ma veľa naučili o mne samej. Toľká podpora a dobrá energia...verím v dobro, verím v to, že ľudia sú dobrí a že len táto doba, ktorá núti ľudí hrať hru kto z koho ich sem tam zvedie z cesty. Len tam treba dať to pochopenie, súcit a zrazu ten človek sám zistí, že jedná prehnane.

Táto doba, kedy systém núti ľudí naháňať sa a robiť výkon, aby prežili...My teda nemáme úvery, pôžičky ani nič podobné a aj ja mám občas problém aj v tejto oblasti udržať balans... Aby obavy z toho, že ako každý živnostník, musím zaplatiť odvody a všetku tú réžiu...aby ma to netlačilo chrliť kusy a z tvorenia nerobiť biznis. A to je pre mňa asi tá najväčšia životná výzva, lebo ja to inak neviem. Ja potrebujem čas, aby to všetko bolo robené s dušou a radosťou. Aby to čo ku vám príde bolo robené v súlade s prírodou a mojimi ideami a nie za účelom platenia účtov z tržieb. Som rada, že aj keď sem tam prídu obavy a prepadne ma ako každého pohnútka...aká ide doba, ako to bude, vždy vyhrá moja viera v dobro, spravodlivosť, vesmír, energiu, boha...nazvite si to ako vy máte radi. Viera v to, že akú energiu dávame, takú prijímame. A veľa ľudí mi to neverí...ale fakt som sa za tých 6rokov nestretla s tým, že by prebiehala nejaká moja debata, zákazka v negatívnej rovine. 

Tak si tu tvorím, tvorím pre seba, vás...tak sa tu hľadám a nachádzam...sem tam padám a potom sa postavím, ale najčastejšie idem. Idem sem tam ako mi písavate ako tornádo, alebo ako mi jedna píše...ty ideš jak píla :D Idem, lebo ma to tak baví a dobíja a posúva a hlavne je to niečo čo zbožňujem. Tvoriť z ničoho niečo, s úctou k prírode, zachovať to čo tu máme a dať veciam druhú šancu. A pritom nachádzať priateľstvá, ktoré som ani netušila, že môžu existovať. Tak takto hromadne...som vďačná za každú z vás. Neviem tu dať srdiečko. Tak vám aspoň pošlem pozdrav v podobe pár fotiek. Zase som sa dnes vybláznila. :D A možno inšpi. pre vás, ako z toho čo je doma v záhradke niečo na stôl pozdobiť. 

Nech sú vaše dni čo najviac v harmónii a pokoji. Majte sa pekne a pozdravuje vás aj môj muž, ktorý to tu so mnou a mojimi nápadmi tiež asi musí riadne ustávať, aby bol v rovnováhe :D No čo už narobíme...skrátka život ;)