Návrat späť...

Ako tvorca sa občas aj ja dostanem do takej tej vnútornej hádky sama so sebou, že kto vlastne som, kam idem a teda od toho sa odráža aj moja tvorba. Vie to byť občas ostrá výmena názorov môjho ja, ale až vtipný pohľad na to, keď hľadám problémy tam kde nie sú a tie čo by bolo treba riešiť zatvorím niekde do spodného šuflíka v komode. :D

Ale tak som rada, že sa zväčša ,,upracem,, a nenechám sa dlho v tom takom poznáte to bezvýchodiskovom stave. Poviem si nádych, výdych...choď sa prejsť, okop záhradu a zrazu sa na to pozriem inými očami a vtedy to príde, to kam ozaj chcem ísť, kto ozaj som a čo ozaj chcem. Niekedy na chvíľu, niekedy na dlhšie....tak rýchlo beriem môj zošit a píšem si vízie, nápady, aby keď príde to také obdobie ,,tmy,, som mala takú tú pripomienku a nezabudla som. A tento rok sa mi darí ísť na tej svojej vlne už dosť dlho a z toho sa veľmi teším. Nepripadať si málo, moc...veď to poznáte. ;) Byť iná je občas fuška a v takom tom ukotvení v sebe, že čo som ja a čo sa mi páči, bol náš tohtoročný výlet do Cotsworlds o ktorom vám raz napíšem. Ľudia si tam žijú to svoje naturálne, jednoduché bytie. Bez bilbordov, lesku a noblesy. Tú noblesu /myslím bývanie/ im robia jednoduchosť, výber materiálov a to dokonalé prírodné estetično. Všetko to čo ja potrebujem k životu. ;) V deň odchodu som sedela ráno na cintoríne pod veľkým gaštanom a ďakovala som si, že som si toto dovolila zažiť. Že aj keď moja okolitá realita je už dosť iná, než naturálna /myslím architektúra bývania, bytové doplnky/ ja sa budem snažiť držať si toto prírodné, jednoduché a estetičné, ako to najdlhšie pôjde.

Gnatural som skoro pred desiatimi rokmi zakladala v úcte k bylinkám, ktoré mi vtedy veľmi pomohli. Skrátka som si ich chcela namaľovať, aby som nezabudla čo mi pomohlo a mala to stále na očiach. Doteraz visia u nás na stene. Že tá príroda nám vždy pomôže, najsť sa, nasmerovať, poliečiť, skrášliť seba aj okolie...

Ako tak ide čas a technológie nás ženú niekam inam, do takého odlúčenia od prírody, prírodna a prirodzena....tak sa nám mení aj vkus, životný štýl a teda aj my sami. Tiež som sa pristihla ako začínam sledovať nejaké nudné grafy, tabuľky, štatistiky....dosahy na sieťach, aby som sa tu v tom virtuálnom svete ako predajca udržala. Boli to tie hádky samej so sebou, ktoré na začiatku spomínam. Hádky, kde chcel rozum vyhrať nad pocitmi. Kde chcel rozum definovať moje milé zákazničky ako nejaké čísla v grafoch, lebo to teraz všetci robia.... Ospravedlňujem sa mojim spolutvorkyniam, ale dala som si mesačný detox a všetky som si na chvíľku odstavila, nie pre ich krásnu tvorbu, ale preto, aby som si zachovala triezvu hlavu a zistila ako sa tu chcem prezentovať ja.

A čo chcem? Reálneho človeka, reálneho aj tu na internete, mená, príbehy...nie kalkulácie, taktiky a stratégie marketingu. Školenia, návody ako nato. Viem, že by som to dokázala, zlepšiť marketing, dosahy,  lebo ja keď sa do niečo pustím...viaceré ma poznáte :D tornádo, ale nebola by som to ja. Nehovorím, že je to zlá cesta, ale nie pre mňa. Sima má krásnu pesničku...Vrátim sa tam....a tak som sa vrátila. 

Vrátila som sa na burzu starožitností a kúpila si pre radosť pár starých vecičiek, ktoré používam aj ako rekvizity a odhodila som myšlienku kupovania si nejakého profi pozadia na fotenie. Vrátila som sa k mojim najobľubenejším motívom, ktoré som namaľovala dávnejšie a dala im novú šancu aj na inom materiáli, ešte viac prírodnom. Volala som si s vami a pýtala sa aj reálne pri stretnutiach čo by ste u nás uvítali. Dpozor na čo sa často pýtavate...zapisovala som si to a preto pribudli na eshop nové varianty rozmerov produktov, z tých, ktoré už máme. Na trhoch som videla, ako by ste si radi kúpili maličkosť, ako darček z výletu...tak pribudli ľanové srdiečka. Že by ste si radi  pozreli rozdiel medzi látkami a ochytali, lebo nemôžete prísť na trhy,  alebo ku nám do ateliéru, tak vznikol náš vzorkovník látok. V ankete na ig ste mi písali, aké vrecúška na bylinky by sa vám ešte páčili, tak už mám pár motívov rozmaľovaných. Momentálne s Rudkom pracujeme na tom, ako odmeniť naše verné zákazničky, aby si mohli sami vybrať darček u nás za nákup, alebo nejakú formu zľavy, ako odmenu pri ďalšom nákupe, ale to musíme technicky doriešiť aby to fungovalo...

Drobné malé kroky, ktoré sú pre mňa prijateľné, realistické a cítim, že majú zmysel...taký ten dlhodobý a hmatateľný. Ďakujem virtuálnemu svetu, že mi pomohol robiť to čo robím, mať svoj eshop, blog, IG, FB....teda vás moje zákaznička a faninky, ale všetkého moc škodí a toto je to čo som si ja riešila posledné mesiace, ako tu byť, ale zostať realistka a žiť aj reálny život a nemať stále v rukách mobil a pc a dokázať, ako predajca, ale hlavne výrobca a tvorca prežiť so zdravým rozumom. Lebo uznajme, ruky potrebujem na prácu a s mobilom v ruke to nejde :D

Takže virtuálny svet je veľký pomocník, vie nás inšpirovať, motivovať, posúvať, pomáhať plniť sny, ale aj demotivovať, odvádzať od seba a svojich snov. Tak ako všetko, záleží ako to uchopíme a koľko sa necháme strhnúť. Raz jedna žena napísala....aj nôž, môžeš sa s ním porezať, dokonca niekomu ublížiť, ale môžeš si s ním aj odkrojiť chleba. Je to len nástroj, ktorý sa mi rozhodujeme, ako ho využijeme. 

Preto buďme tvorcami svojho života a tvorme si ho podľa seba....aj keď to vie byť teda sakra ťažké, vedieť kto som, vedieť kam chcem ísť a vedieť čo chcem. 

Prajem vám pekné dni plné tých drobných momentov, čo robia život takým, pre ktorý sa oplatí tešiť na každý ďalší deň. 

                                                                                                               Zdenka Gnatural